Mestá a obce

Okres Trnava

Oblasť Trnavy sa nachádza v teplej suchej oblasti mierneho klimatického pásma s miernymi zimami, v strede Trnavskej pahorkatiny.

Vďaka tejto výhodnej polohe bola oblasť Trnavy osídlená už v najstarších epochách ľudských dejín, dôkazom čoho sú archeologické vykopávky z mladšej doby kamennej a doby bronzovej. Prvé slovanské osídlenie sa v oblasti Trnavy datuje do 6. storočia. Mesto Trnava sa vyvinulo ako trhová osada ležiaca na križovatke obchodných ciest spájajúcich české krajiny s Uhorskom a Balkánom a Baltské more so Stredomorím. V jednej z najstarších zachovaných listín na Slovensku tzv. Zoborskej listine z roku 1113 je doložené poveľkomoravské osídlenie oblasti. Samotné mesto Trnava sa v dokumentoch prvý krát uvádza v rokoch 1205 až 1211.

V roku 1238 sa Trnava udelením výsad uhorským kráľom Belom IV. ako prvá na Slovensku stala slobodným kráľovským mestom. Koniec 13. a začiatok 14. storočia bol v znamení hospodárskeho rozmachu a stavebného rozvoja. V  prvej polovici 13. storočia si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na rozlohe takmer 60 ha, ktoré  dnes patrí medzi najstaršie a svojimi rozmermi, zachovalosťou a použitým materiálom medzi unikátne stavebné diela v stredoeurópskom regióne. Význam mesta narastá najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom v roku 1541 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou (zotrvalo tu takmer 300 rokov). Trnava postupne prevzala úlohu náboženského, spoločenského, kultúrneho a politického života Uhorska. Stala sa významným mestom, v ktorom prekvitajú remeslá (25 cechov) a obchod s domácim a cudzozemským tovarom. Napriek tomu, že sa 17. storočie pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín charakterizované stavovskými povstaniami uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, Trnava zaznamenáva dôležitú etapu vývoja. V roku 1635 tu kardinál Peter Pázmáň založil Trnavskú univerzitu,  spočiatku s dvoma fakultami – filozofickou a teologickou. Neskôr k nim pribudla právnická a lekárska, čo znamenalo, že Trnavská univerzita bola prvou úplnou univerzitou v Uhorsku. Vyučovacím jazykom bola latinčina. K univerzite patrila tlačiareň, knižnica, archív, astronomické observatórium, lekáreň, botanická záhrada i bohatá zbierka hudobnín.

Keď v roku 1777, na pokyn Márie Terézie  presťahovali univerzitu do Budína, Trnava stratila prioritu významného univerzitného sídla. O necelé polstoročie odišiel z Trnavy do Ostrihomu arcibiskup i kapitula.

Koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia sa v Trnave sústreďovali katolícki vzdelanci, reprezentanti prebúdzajúceho sa národného povedomia Slovákov. Na ich čele stál Anton Bernolák, ktorý tu kodifikoval prvý spisovný slovenský jazyk. Spolu s Jurajom Fándlym v roku 1792 založil Slovenské učené tovarišstvo, ktoré bolo hlásateľom osvietenských ideí. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý aj v čase národnostného útlaku, keď bola zatvorená Matica slovenská, pomáhal udržiavať národné povedomie Slovákov.

K opätovnému kultúrnemu rozmachu došlo postavením divadla trnavskými mešťanmi v roku 1831. Ďalší hospodársky rozvoj zaznamenalo mesto v druhej polovici 19. storočia. V roku 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, na trati Bratislava – Trnava. Na parný pohon ju prebudovali v roku 1872. Začalo sa s výstavbou veľkého cukrovaru, sladovne, zvonolejárne a Coburgových závodov.

V 19. storočí, ale najmä začiatkom 20. storočia sa mesto začalo rozrastať za hradby.

Z rozhodnutia pápeža Pavla VI. bola v roku 1977 v Trnave ustanovená prvá samostatná cirkevná provincia.

Niekoľko storočí formovaná bohatá história mesta zanechala významné stopy architektonického charakteru a množstvo kultúrnych pamiatok.

V záujme zachovania a záchrany stredovekého urbanistického a architektonického celku s mnohými pamiatkami bola Trnava v roku 1987 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Trnavu charakterizujú početné sakrálne pamiatky, komplex univerzitných budov a mestské opevnenie. Historickým jadrom je Trojičné námestie, na ktorom bolo v 16. storočí situované mestské trhovisko. Dominantou námestia je barokové Súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1695. Na západnom okraji námestia je pôsobivá empírová stavba Divadla Jána Palárika, ktoré je jedným zo šiestich kamenných divadiel v bývalom Uhorsku postavené v roku 1831. Súbor stavebných pamiatok dopĺňa renesančná mestská veža so slnečnými hodinami, postavená ako pozorovateľňa počas tureckého nebezpečenstva v roku 1574. Pôvodne stredoveká radnica je atypicky situovaná mimo námestia a tvorí ju komplex troch budov. Klasicistický štýl s barokovými prvkami  umocňuje jej elegantný vzhľad dôstojne reprezentujúci moc mesta. Dnes je sídlom primátora mesta.

Od roku 1996 po reforme štátnej správy sa Trnava stala krajským mestom. Trnava dnešných dní nadväzuje na bohaté kultúrne tradície. Pulzuje tu bohatý spoločenský, kultúrny a športový život. Je moderným mestom s dobre vyvinutou infraštruktúrou, spoločenským centrom i strediskom kultúry a vzdelanosti. Okrem Trnavskej univerzity a Univerzity sv. Cyrila a Metoda tu pôsobí i Materiálovotechnologická fakulta Vysokej školy technickej, Bratislava. Sídli tu stála divadelná scéna, múzeum i galéria.

Jedinečnú siluetu mesta vytvára historické centrum zahustené kostolmi. Zaujímavou architektonickou pamiatkou je gotický kostol sv. Heleny s prvkami románskeho štýlu a trojdielnou edikulou nad portálom. Kostol Najsvätejšej Trojice je postavený v neskorobarokovom slohu a vysvätený bol v roku 1729. Trojloďový gotický chrám Bazilika sv. Mikuláša bol postavený na najvyššom bode starého mesta, na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná zmienka o Trnave (1211). Je v ňom umiestnený obraz milostivej Panny Márie Trnavskej. Bazilika je Mariánskym pútnickým miestom Trnavskej Arcidiecézy. Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom bol postavený v polovici 13. storočia, kedy sa V Trnave usídlila rehoľa klarisiek. V súčasnosti tu sídli Západoslovenské múzeum. Jednoloďový Kostol sv. Jakuba (františkánsky) s kláštorným komplexom pochádza z roku 1363. Kostol sv. Jozefa  reprezentuje typ protestantských sieňových chrámov bez veže. Bohato zlatený hlavný oltár pochádza z roku 1731. Pod oltárom neskorobarokového Kostola sv. Anny sú v cínovej truhle uložené ostatky truhle uložené ostatky svätých košických mučeníkov. Mestské hradby - sú najrozsiahlejšou kultúrnou pamiatkou mesta Trnavy. Toto gotické opevnenie patrí medzi najstaršie stredoveké opevnenia slovenských miest z 13. storočia. Súčasťou tohto opevnenia je dodnes zachovaná západná brána - Bernolákova brána.  

Okres Hlohovec

Na úpätí Považského Inovca v Podunajskej nížine sa rozprestiera okres Hlohovec. Cez stred územia preteká najdlhšia slovenská rieka Váh, ktorá je dôležitou ťahavou cestou vtáctva. Nachádza sa tu najväčší platanový park v strednej Európe.

Mesto Hlohovec bolo vďaka svojej výhodnej polohe osídlené už v mladšej dobe kamennej. Prvý dôveryhodný záznam o Hlohovci je Zoborská listina  z r. 1113, kde sa spomína stredoveký hrad s priľahlou osadou, ktorá sa neskôr stala poddanským mestom. Mesto vďačí za svoj názov hlohu -  kru, ktorý tu kedysi vo veľkom rástol. Po tatárskom vpáde bolo mesto úplne spustošené a na jeho rumovisku postavili nový Hlohovec – Freistadt, z čoho vzniklo aj ľudové pomenovanie Frašták. Jeho najvýznamnejšou dominantou je zámok, pôvodne stredoveký hrad, vypínajúci sa na návrší Objekt je v súčasnosti pred nutnou rekonštrukciou, jeho interiéry nie sú verejne prístupné.  Najkrajším a najnavštevovanejším prírodným celkom mesta je zámocký park s francúzskymi terasami a lesoparkom s ojedinelou koncentráciou mohutných a vzácnych platanov.  Mesto má bohatú vinohradnícku tradíciu – s históriou tunajšieho vinohradníctva sa spája  legenda tradujúca sa okolo miestneho kopca Urbánok.

Neďaleko rieky Váh na nive dolného Považia, na naplaveninách starého riečišťa sa rozprestiera mestečko Leopoldov. Pôvodne tu bola iba protiturecká pevnosť (z roku 1669), ktorá mala chrániť obyvateľov proti tureckým nájazdom. Pevnosť je hviezdicovitého typu obohnaná valmi. Dnes je verejnosti neprístupná.  V hlohovskom regióne má bohatú tradíciu folklór a ľudový odev.  Slávnosti spevu, hudby a tanca sa každoročne konajú v Červeníku, ktoré trvajú tri dni, začínajú sprievodom folklórnych skupín obcou.

   

Okres Piešťany

Leží v juhozápadnej časti Slovenska. Napriek tomu, že svojou rozlohou patrí k menším okresom, hustotou osídlenia sa radí medzi najhustejšie osídlené okresy Slovenska. Okres ohraničujú k sebe sa zbiehajúce pohoria Malých Karpát a Považského Inovca. Krajina je bohatá na lesy poskytujúce dostatok možností pre turistiku. Charakter krajiny určuje rieka Váh, na ktorej sa nachádza vodná nádrž Sĺňava. Za zmienku stojí aj priehrada Čerenec, ležiaca medzi Prašníkom a mestom Vrbové. Vodné nádrže slúžia na rekreačné účely, rybárčenie a vodné športy.

Metropolou okresu sú svetoznáme kúpele Piešťany. Osídlenie mesta a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov.  Potvrdil to  archeologický nález Moravianskej Venuše, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch (pod názvom Pescan) z roku 1113 je zaznamenaná v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I.

Pramení tu desať prírodných liečivých síranovo-uhličitanových, vápenato-sodných a sírnych hypotonických termálnych vôd s teplotou pri prameni od 67°C - 69°C. Liečivé sírne bahno, ktoré patrí medzi najkvalitnejšie na svete vzniká zložitým a dlhodobým procesom zretia z biotopu mŕtveho obtokového ramena rieky Váh v oblasti výverov termálnej vody.

O zázračných účinkoch tunajších prameňov sa údajne vedelo už v 12. storočí. Počiatky kúpeľníctva sa datujú do druhej polovice 16. Storočia. Najväčší rozmach zaznamenáva mesto Piešťany príchodom rodiny Winterovcov. Budovaním kúpeľných domov a hotelov, ich kvalitnými službami pozdvihli Winterovci kúpele na centrum spoločenského života medzinárodnej elity, čím získali svetové meno.

V meste sa nachádza unikátne Balneologické múzeum, ktoré sústreďuje cenné zbierky o vývoji kúpeľníctva na Slovensku. Región upúta turistu tak prírodnými krásami, ako aj množstvom historických pamiatok - stredoveké kúrie, kaštiele a sakrálne objekty svedčia o bohatých dejinách. Pozoruhodnou historickou stavbou je šikmá veža vo Vrbovom, pre ktorú mesto dostáva prívlastok „slovenská Pisa“. V parku dedinky Sokolovce sa nachádza barokovo-klasicistický kaštieľ z 18. storočia s vežou s cimburím, ktorá svojho času slúžila ako hvezdáreň. Ďalšie kaštiele dominujú obciam Pečeňady, Chtelnica a Rakovice.  Milovníci športu majú príležitosť spoznať zákutia regiónu na cyklistických potulkách po Vážskej cyklomagistrále, Malokarpatskej cyklotrase,  či putovaním po turistických chodníkoch.

                    

Okres Galanta

V južnej časti Podunajskej nížiny medzi riekami Váh a Malý Dunaj leží okres Galanta. Archeologické nálezy dokazujú, že osídlenie oblasti siaha až do neolitu.  Od prelomu 9. a 10. storočia n. l. tu spolunažívalo pôvodné slovanské obyvateľstvo s prisťahovanými príslušníkmi staromaďarských kmeňov. Najstarším písomným dokladom o Galante je listina kráľa Bélu IV. z rokov 1237 - 40.  V roku 1421 sa začala 600 ročná éra pôsobenia šľachtického rodu Esterházyovcov.

Okres disponuje širokou škálou kultúrno-historických pamiatok - kaštieľ v Sládkovičove a v Seredi, vodné mlyny na Malom Dunaji v Jelke a v Tomášikove, ako aj pamiatky ľudovej architektúry v Matúškove, Veľkých Úľanoch, či Veľkom Grobe. Najvzácnejšími pamiatkami v Galante sú neogotický kaštieľ, romantická napodobenina tudorovskej gotiky z roku 1633.  Renesančný kaštieľ, v ktorom sa  nachádza obradná miestnosť, reprezentačné priestory a expozícia vlastivedného múzea a rímskokatolícky  kostol sv. Štefana Kráľa so vzácnym barokovým oltárom. Obce Galantského okresu sa výrazne zapísali veľkými písmenami aj do dejín vzdelanosti – v Šintave bola napríklad zriadená prvá tlačiarenská a vydavateľská spoločnosť v krajine. Jej majiteľom bol kníhtlačiar, literát a priekopník reformácie Peter Bornemisza, ktorý sa usadil v Šintave v  r.1573.

Región Galanty sa vyznačuje horúcimi letami s najvyšším počtom slnečných dní na Slovensku. Okolité roviny a prírodné brehy riek lákajú na prechádzky, jazdy na bicykli alebo na koni. Vyhľadávaným miestom rekreácie a oddychu je termálne kúpalisko vo Vincovom lese pri Sládkovičove.  Milovníci vodných športov, rybolovu, kúpania, slnenia  majú možnosť stráviť svoj voľný čas  pri vodnom diele Kráľová, známom pod názvom Kaskády. Výborné podmienky pre športové vyžitie poskytuje aj areál Lodenice v Šintave na brehu Váhu.

      javascript:void(0)

Okres Dunajská Streda

Región Dunajská Streda leží na rovinatom území Žitného ostrova, obkolesený Dunajom a jeho ramenami. Prirodzenú hranicu okresu tvorí na juhu rieka Dunaj a na severe Malý Dunaj. Existenciu starobylých osídlení dokazujú archeologické nálezy pochádzajúce z prvého storočia. Tieto rímske osídlenia mali obchodný a vojenský charakter. V stredoveku boli skoro všetky osídlenia na Žitnom ostrove kráľovským majetkom, pretože patrili k Bratislavskému hradu.

Najstaršia písomná zmienka o meste pochádza z r.1162-1172. Kráľ Bela III. tu založil pravdepodobne trhové miesto a za deň trhov určil stredu. Konali sa tu významné obilné trhy a dobytčie jarmoky. Na ich tradíciu nadväzuje Žitnoostrovský jarmok, ktorý sa každoročne koná v septembri. Miestni obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, výrobou súkenných odevov a klobúkov a obchodovaním s obilím, hovädzím dobytkom a súkennými výrobkami.

V meste sa nachádza múzeum i galéria. Žltý kaštieľ, dnes sídlo Žitnoostrovného múzea dal v 1. polovici 18. storočia postaviť biskup Mikuláš Kondé. Do pamiatkového fondu okresu patria sakrálne stavby, kaštiele a historická zeleň, stavby ľudovej architektúry a technické pamiatky.

Vzhľad mesta sa pričinením svetoznámeho architekta Imre Makovecz v posledných rokoch výrazne zmenil. Z Dunajskej Stredy sa tak stalo rázovité mestečko s osobitým čarom.

Žitný ostrov je najväčším riečnym ostrovom v Európe. Jeho rovinaté územie patrí k najúrodnejším a najproduktívnejším poľnohospodárskym oblastiam Slovenska. Žitný ostrov je zimoviskom severských druhov divých husí, vyskytujú sa tu divé kačice, bažant, jarabica, drop veľký a chránené vzácne vtáctvo. V chotári obce Baka sa nachádza chránené zoologické nálezisko Ostrov orliaka morského, ktoré je jediným hniezdiskom tohto vtáka v strednej Európe. Lužné lesy vynikajú bohatstvom vodných rastlín a rýb. Nachádzajú sa tu rozsiahle zásoby podzemných pitných vôd nadregionálneho významu.

Región je čoraz častejšie využívaný aj na rekreačné účely. K jeho atraktivite  prispieva krásne prostredie s množstvom termálnych kúpalísk s kvalitnými službami, ktoré navštevujú tisícky turistov. Lákadlom je aj vodné dielo Gabčíkovo s cyklistickou trasou vedúcou po hrádzi. K vychádzkam vábia romantické zákutia lužných lesov, poskytujúce možnosti rybolovu, turistiky a rekreácie.

 

Okres Skalica

Rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenskej republiky v časti Záhorskej nížiny, tiahne sa až po úpätie Bielych Karpát v povodí rieky Moravy. Reliéf okresu tvoria v západnej časti roviny, ktoré smerom na východ prechádzajú cez mierne zvlnenú pahorkatinu do vrchoviny Bielych Karpát.

Historický význam tohto územia umocnila už v dávnych dobách  strategická Jantárova cesta, prechádzajúca týmto územím v prvých štyroch storočiach doby rímskej. Najstaršie písomné zmienky o obciach skalického okresu pochádzajú z 13.storočia –  v záznamoch sa spomínajú obce Holíč a Skalica, ktoré sa v tejto oblasti vyvíjali najintenzívnejšie. Holíč sa už v 14.stor. stal významnou križovatkou obchodných miest a Skalica bola v r.1372 povýšená na slobodné kráľovské mesto – jediné na Záhorí. Obce okresu mali počas uplynulých storočí v držbe viacerí majitelia - striedavo patrili viacerým panstvám, neskôr skalickým jezuitom a šľachtickým rodinám Od 18. storočia sa väčšina dedín ocitla vo vlastníctve Habsburgovcov. Pohraničný hrad Holíč – bývalú protitureckú pevnosť získal v r. 1736 do vlastníctva František Lotrinský, manžel rakúskej panovníčky Márie Terézie. Po rozsiahlych úpravách sa stal obľúbeným letným sídlom cisárskej rodiny. Prítomnosť Habsburgovcov následne znamenala pre mesto výrazný hospodársky vzrast. Rozvíjala sa tu remeselná výroba a obchod.

V rámci rodiacej sa slovenskej národnej identity sa Skalica výrazne zapísala do celonárodných dejín, keď sa stala pôdou pre organizovanie národno – oslobodzovacieho boja proti maďarizácii, ktoré sa skončilo v pamätnom roku 1918 rozpadnutím starého Rakúska – Uhorska. V tomto roku sa na niekoľko dní stala sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko, čím sa  významne zapísala aj do novodobej histórie Slovenska.

Región Skalica patrí už oddávna k najvýznamnejším centrám vinohradníctva na Slovensku. Táto oblasť je prirodzeným spojivom medzi malokarpatským a juhomoravským vinohradníctvom. Tunajší vinohradnícky región je známy predovšetkým pestovaním červených sort viniča, najmä frankovky. Je súčasťou združenia Vínna cesta Záhorie, ktorej cieľom je podpora vinohradníctva, ľudových remesiel a vidieckej turistiky. Architektonicky zaujímavé vinohradnícke „búdy“, v ktorých sa hrozno mení na iskrivý a chuťovo nenapodobiteľný Skalický rubín, ako i okolitá neporušená príroda inšpirujú k poetickým vychádzkam do skalických vinohradov. K červenému vínu sa podáva skalický trdelník, typické tunajšie sladké pečivo – múčnik z jemného kysnutého cesta posypaný orechmi  a pečený nad otvoreným ohňom, získal ochrannú známku EÚ.

Centrom regiónu je starobylé kráľovské mesto Skalica, v súčasnosti moderné a dynamicky sa rozvíjajúce mesto so silným ekonomickým zázemím, pozoruhodnou starostlivosťou o kultúrne dedičstvo a vysoko rozvinutým cestovným ruchom.

Najvýznamnejšou rekreačnou oblasťou regiónu je prímestská rekreačno-turistická oblasť Zlatnícka dolina pri Skalici. Ponúka prechádzky po turistických chodníkoch, na bicykli po značených cyklotrasách, alebo v konských sedlách. Pri Skalických rybníkoch Vás upútajú volavky, divé kačky aj labute. Príjemné strávenie víkendu, či dovolenky ponúka Baťov kanál, turistická vodná cesta s  plavbou výletnou loďou a možnosťou aktívneho oddychu.

Okres Senica

Rozprestiera sa pri štátnej hranici s Rakúskom a Českou republikou. Do r. 1996 bol senický okres svojou rozlohou najväčší v Slovenskej republike, dnes je súčasťou Trnavského kraja a susedí s okresmi Skalica, Trnava, Malacky a Myjava. Väčšina jeho územia leží na Záhorskej nížine, čiastočne zasahuje do Myjavskej a Chvojnickej pahorkatiny. Charakter krajiny určuje tiež Borská nížina, tvorená pieskovými dunami porastenými borovicovými lesmi. Široké pieskové duny sa rozprestierajú na Kobyliarskych vŕškoch medzi Šaštínom  a Lakšárskou Novou Vsou. Tunajšie lesy sú takisto rajom hubárov, ktorí sa môžu tešiť z bohatého výskytu suchohríbov, či masliakov. Priaznivci cykloturistiky majú k dispozícii niekoľko cyklotrás ako napríklad Kopaničiarska, Záhorská či Malokarpatská magistrála.

V dávnych dobách, keď územím prechádzala rušná obchodná tepna Via Bohemica - Česká cesta spájajúca Prahu s Budínom, vybudovali tu uhorskí panovníci niekoľko strážnych pevností a pohraničných hradov (Branč, Korlátko), ktoré zabezpečovali ochranu obchodných ciest a pohraničného pásma. Život v dávnych dobách ovplyvnila kultúra habánov. Boli prínosom rozvoja remesiel a do povedomia sa zapísali ako zruční keramikári. Sláva habánskych dvorov a habánskej fajansy pretrváva dodnes. Ku koloritu tunajšej krajiny patrí ľudová výšivka, čipkárstvo, zachovávanie tradícií nosenia ľudových krojov počas cirkevných sviatkov, či spoločenských slávností (Sekule, Jablonica, Hlboké, Prietrž) a ľudová architektúra (Plavecký Peter).

Jednou z najnavštevovanejších historických pamiatok okresu je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska, v Šaštíne-Strážach, ktoré je už stáročia dejiskom pravidelných náboženských pútí. K regiónu sa viaže celý rad mien popredných predstaviteľov slovenského národno-buditeľského hnutia 19.storočia. V obci Hlboké sa stretávali národovci ako Štúr, Hurban, Hodža, ktorí tu v r. 1843 položili základy slovenského spisovného jazyka.

Neďaleko Senice sa nachádzajú kúpele Smrdáky.  Liečivé minerálne pramene  sú vďaka  jedinečnému zloženiu európskym unikátom. Vyznačujú sa vysokou koncentráciou terapeuticky účinného sírovodíka, vďaka ktorému sa kúpele špecializujú a s vysokým úspechom liečia chronické kožné ochorenia.

Na regeneráciu a oddych lákajú návštevníkov prímestské turistické a rekreačné oblasti pri prírodných jazerách. Gazárka s piesčitými plážami, leží v príjemnom prostredí borovicového lesa pri Šaštíne-Strážach. Okrem kúpania a športových aktivít sú tu dobré podmienky rybolovu. Návštevníci ocenia možnosť horskej turistiky spojenej so zberom lesných plodov. Prostredie Kunovskej priehrady spríjemňuje rekreáciu a oddych trávnatými plochami, pieskovou plážou a športovým vyžitím. Obohatením ponuky je požičovňa lodiek a vodných šliapadiel.  Rekreačná oblasť Tomky leží v okolí dvoch jazier pri obci Borský sv. Jur. Okolie tvorí krásna scenéria najmä z borovicových lesov s množstvom vyznačených cyklotrás, turistických chodníkov a jazier.

 

 

 

Naše tipy

1 2 3
Kalendár podujatí
september 2018
PO UT ST ŠT PI SO NE
  1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
Vyhľadať ubytovanie
Eur/os./noc