Pútnické miesta

Bazilika sv. Mikuláša v Trnave

Prvé zmienky o románskom farskom kostole sv. Mikuláša sú z druhej polovice 11. storočia. Na tento románsky kostol sa vzťahujú aj najstaršie písomné správy o Trnave.
Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.

V barokovej mariánskej kaplnke pri Dóme sv. Mikuláša v Trnave, ktorú v rokoch 1739 – 1741 dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy, sa nachádza milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Titul chrámu bazilika minor udelil pápež Benedikt XVI v novembri 2009, zhruba tri mesiace po tom, ako dóm za nové mariánske pútnické miesto arcidiecézy vyhlásil arcibiskup Ján Sokol. V dóme sa nachádza zázračný slziaci obraz Panny Márie, ktorý pred 300 rokmi ochránil Trnavu pred morovou epidémiou.

Panna Mária Trnavská je kópiou obrazu z Kostola sv. Alexeja a sv. Bonifáca v Ríme. Podľa tradície sv. Alexej odišiel z Ríma do Sýrie a tam žil ako pustovník. Po rokoch sa odtiaľ vrátil s obrazom Panny Márie a býval v Ríme pod schodmi rodičovského domu. Až keď zomrel, rodičia sa dozvedeli, že to bol ich syn. Postavili tam kaplnku a umiestnili v nej maľbu. Neskôr nad hrobom sv. Alexeja vyrástol kostol. Predpokladá sa, že trnavskú kópiu dal počas štúdií vyhotoviť budúci kardinál František Forgáč. Po návrate v roku 1585 umiestnil obraz v Dóme sv. Mikuláša.

Na obraze sa v roku 1663 objavili krvavé slzy. V tom čase Uhorsko ohrozovali Turci, avšak Trnavu nenapadli, hoci v jej okolí drancovali. V roku 1708, a to 5. júla, 10. a 11. augusta počas kuruckej vojny obraz trikrát slzil. Vtedy bola ustanovená komisia, ktorá prípad slzenia vyšetrovala. Na základe výsledkov vyšetrovania ostrihomský arcibiskup Kristián August 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu obrazu Panny Márie Trnavskej. V roku 1710 v Trnave zúril mor. Keď zlyhali všetky ľudské prostriedky, bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom sa utiekali k Panne Márii. Slávnostným sľubom sa zaviazali po predchádzajúcom pôste sláviť sviatok Obetovania Panny Márie a slúžiť svätú omšu pred milostivým obrazom. Vyhotovili o tom pamätnú listinu. Modlili sa, postili a 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, obraz vyniesli do ulíc. V ten deň mor zázračne prestal.

Úcta k Panne Márii neskôr prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu. Po rokoch útlmu úcta nanovo ožila v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény. Dnes k milostivému obrazu prichádzajú veriaci, aby si vyprosovali Božiu pomoc a ďakovali za udelené milosti.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne


Centrom uctievania Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, je Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Šastíne. Pochádza z roku 1736, kedy začali terajšiu baziliku stavať podľa plánov Mateja Vépiho aj spolu priľahlým kláštorom rehoľníci svätého Pavla - pavlíni. Kostol postavili v barokovom slohu a slávnostne ho vysvätili v roku 1764 za účasti cisárovnej Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole.

Počas pútí, najmä na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra), mesto a baziliku navštevuje niekoľko desiatok tisíc pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházy. Neskorogotická socha Sedembolestnej Panny Márie od neznámeho autora  sa stala základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Umiestnená je na neskorobarokovom hlavnom oltári z červeného mramoru. Maliarska výzdoba baziliky nesie rukopis Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera.

Chrám má šesť bočných oltárov s obrazmi od J. L. Krackera. Južnú stranu kostola spája s kláštorom arkádová chodba. Budova kláštora má tri krídla, zo štvrtej strany ju uzatvára bazilika.

V roku 1964 pápež Pavol VI. povýšil Kostol Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor - prvú na Slovensku.

Dom pútnika

Pútnictvo je odvekou súčasťou ľudského života a v súčasnosti prežíva obdobie svojej renesancie. Má dlhodobú tradíciu a vo svete je mnoho miest, kam ľudia  putujú. Cieľom pútnickej turistiky je cesta, návšteva pútnického miesta a modlitba. Miesta, ktorými pútnici prechádzajú, sa stávajú centrami náboženského diania. Sú to miesta plné života a radosti, pretože pútnik prináša do mesta požehnanie – materiálne a duchovné.  V minulosti boli pútnické cesty ochraňované rytiermi, dnes ich chránia a udržujú štátne a dobrovoľnícke organizácie.

http://www.spojeneruky.sk/index.php/sk/

Kláštor Katarínka Dechtice - zrúcanina

Františkánsky kláštor a kostol svätej Kataríny, nachádzajúci sa na ceste smerom k Naháču, založil gróf Krištof Erdödy v roku 1618. Na priestranstve pred ním vzniklo neskôr sedem kaplniek zoradených do polkruhu, ktorý na severnej strane pri lese uzatváralo súsošie Ukrižovania. Svätá Katarína bola známym pútnickým miestom; kláštor bol totiž založený na mieste, kde bola prastará kaplnka svätej Kataríny preslávená zázrakmi. Púte sa tu konali na Bielu nedeľu, na Svätodušný pondelok a na sviatok sv. Kataríny. Veľká púť sem chodievala najmä z Trnavy. Keď bol františkánsky kláštor Jozefom II. v roku 1786 zrušený, začalo všetko chátrať. V roku 1811 bolo súsošie Ukrižovania prenesené pred farský kostol v Dechticiach. V súčasnosti Katarínku opravujú cez prázdniny mladí nadšenci.

Kaplnka Najsv. Trojice - Dolné Orešany

V Dolných Orešanoch sa nachádza pekná kalvária okolo staršej pútnickej kaplnky Najsvätejšej Trojice z roku 1715. Od roku 1925 je tu pútnické miesto, novodobá krížová cesta s možnosťou získať plnomocné odpustky.

Kaplnka Sv. Márie Magdalény - Borský Mikuláš

Na najvyššom bode Záhorskej nížiny (296,9 m.n.m.), na pieskovom vŕšku, sa nachádza pôvodné pútnické miesto "Kaplnka Sv. Márie Magdalény", ktorú dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor.

Modranka

Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1650 - 1657 na mieste staršej kaplnky Božieho hrobu. Staviteľ kostola sa pravdepodobne inšpiroval Chrámom sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pripomína ho najmä priečelie. Začiatkom 19. storočia Kostol Najsvätejšej Trojice niekoľkokrát vyhorel. V priebehu ďalších storočí bol opravovaný a v rokoch 1957 - 1958 aj rozšírený. Súčasná výmaľba kostola je z roku 1968. Pred kostolom sa nachádza Lurdská jaskynka z roku 1944.

Ešte v roku 1659 bola na severnej strane kostola pristavená Loretánska kaplnka s oltárom podľa vzoru kaplnky v talianskom Lorete. Do kaplnky bola z hlavného oltára Kostola Najsvätejšej Trojice premiestnená medená socha Panny Márie z Loreta. Soška sa počas drancovania Modranky tököliovským vojskom stratila a nahradená bola novou drevenou sochou prenesenou z Trnavy v roku 1689. Milostivá socha Panny Márie Loretánskej je v súčasnosti umiestnená nad dreveným oltárom.

Pútnici sem vo väčšom množstve začali prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu s Modrankou ohrozovalo turecké vojsko. Pápež Inocent XII. vyhlásil 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto.

Trstín - Hájiček

Nad obcou Trstín leží historicky vzácny areál a pútnické miesto Hájiček s Kostolom Panny Márie, drevenou zvonicou, studničkou a krížovou cestou. Podľa tradície bola táto lokalita známa už v 13. storočí. Je to najstaršie patrocínium Panny Márie Sedembolestnej. Kostolík bol postavený v roku 1245, v závere 17. storočia (datovanie 1696 na chóre) prešiel kostolík v Hájičku stavebnými úpravami.

Koncom 18. storočia bola do sklenej skrine na oltári kostola v Hájičku umiestnená v hodvábnych šatách odetá soška Bolestnej Panny Márie, známa tiež ako zázračná Pieta.

V roku 1793 sa rozniesol chýr medzi ľuďmi, že pred sochou Bolestnej Matky v Hájičku sa stali zázračné uzdravenia chorých. Dňa 23. apríla 1794 bola socha Bolestnej Panny Márie prenesená do Trnavy. Až do roku 1923 bola uložená v Kaplnke sv. Michala v Kostole sv. Mikuláša. Veriaci žiadali Ostrihomskú kapitulu o jej navrátenie. Keďže odpoveď neprišla, dali zhotoviť novú sochu a pútnická tradícia bola znovu obnovená. Pôvodná socha zázračnej Piety bola v júni 1923 posvätená a vrátená na pôvodné miesto do kostola v Hájičku.

V októbri 1923 bola slávnostne otvorená kamenná Krížová cesta. Pútnické miesto dopĺňa studnička na neďalekej lúke.

Stredný Čepeň

Tradícia púte v Strednom Čepeni spadá do 30. rokov 19. storočia, kedy Sereď a blízke okolie postihla cholera. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili v Strednom Čepeni dnešnú Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii - Pomocníci kresťanov.

Jednoloďová stavba v klasicistickom duchu bola postavená v rokoch 1832 až 1835. Vnútorné zariadenie kaplnky pochádza z čias jej stavby. Na oltári je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie. Výzdobu kaplnky dopĺňajú vitráže zo začiatku 20. storočia. V roku 2001 bola kaplnka zreštaurovaná a rozšírená o prístavbu. Pred kaplnkou stoja dva kríže a celý areál obklopuje z troch strán štrnásť zastavení krížovej cesty zo začiatku 20.storočia.

Báč

K významným pútnickým lokalitám Trnavského kraja patrí západoslovenská obec Báč, kde kroky pútnikov smerujú do bývalého barokového františkánskeho kláštora a kostola zasväteného sv. Antonovi Paduánskemu.

Väčšia časť výzdoby kostola pochádza z obdobia jeho výstavby (1660 - 1674), no sú tu i secesné nástenné maľby zo začiatku 20. storočia. Na hlavnom oltári je umiestnený obraz sv. Antonína Paduánskeho (1861) - patróna kostola. Pohľad pútnika však smeruje k milostivému obrazu Panny Márie. Pochádza z poslednej štvrtiny 18. storočia a je umiestnený nad klasicistickým  tabernákulom hlavného oltára z roku 1772. V roku 1715 obraz niekoľkokrát zázračne slzil krvavé slzy.

Budova františkánskeho kláštora v Báči je v histórii Slovenska smutne známa aj ako miesto, kde boli komunistickým režimom väznení viacerí kňazi a významní predstavitelia Katolíckej cirkvi. Kláštor, v ktorom bol začiatkom 50. rokov 20. storočia zriadený internačný tábor, bola aj svedkom utrpenia rehoľníka bl. Dominika Metoda Trčku, ako aj blahoslavených gréckokatolíckych biskupov Vasiľa Hopka a Pavla Petra Gojdiča. Dlhé roky tu bývala aj násilne vyvezená rehoľná komunita Inštitútu Preblahoslavennej Panny Márie (Institutum Beatae Mariae Virgini - IMBV, známejšia ako "anglické panny", teraz Congregatio Jesu - CJ). Pútnici začali prichádzať do Kostola sv. Anny nanovo až koncom 80. rokov, no hlavne po roku 1989. V súčasnosti sa v Báči organizujú púte 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie a 13. júna na sviatok sv. Antona Paduánskeho.

 

 

 

 

 

 

Naše tipy

1 2 3
Kalendár podujatí
jún 2018
PO UT ST ŠT PI SO NE
  1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  
Vyhľadať ubytovanie
Eur/os./noc