Trnava

Oblasť Trnavy sa nachádza v teplej suchej oblasti mierneho klimatického pásma s miernymi zimami, v strede Trnavskej pahorkatiny.

Vďaka tejto výhodnej polohe bola oblasť Trnavy osídlená už v najstarších epochách ľudských dejín, dôkazom čoho sú archeologické vykopávky z mladšej doby kamennej a doby bronzovej. Prvé slovanské osídlenie sa v oblasti Trnavy datuje do 6. storočia. Mesto Trnava sa vyvinulo ako trhová osada ležiaca na križovatke obchodných ciest spájajúcich české krajiny s Uhorskom a Balkánom a Baltské more so Stredomorím. V jednej z najstarších zachovaných listín na Slovensku tzv. Zoborskej listine z roku 1113 je doložené poveľkomoravské osídlenie oblasti. Samotné mesto Trnava sa v dokumentoch prvý krát uvádza v rokoch 1205 až 1211.

V roku 1238 sa Trnava udelením výsad uhorským kráľom Belom IV. ako prvá na Slovensku stala slobodným kráľovským mestom. Koniec 13. a začiatok 14. storočia bol v znamení hospodárskeho rozmachu a stavebného rozvoja. V  prvej polovici 13. storočia si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na rozlohe takmer 60 ha, ktoré  dnes patrí medzi najstaršie a svojimi rozmermi, zachovalosťou a použitým materiálom medzi unikátne stavebné diela v stredoeurópskom regióne. Význam mesta narastá najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom v roku 1541 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou (zotrvalo tu takmer 300 rokov). Trnava postupne prevzala úlohu náboženského, spoločenského, kultúrneho a politického života Uhorska. Stala sa významným mestom, v ktorom prekvitajú remeslá (25 cechov) a obchod s domácim a cudzozemským tovarom. Napriek tomu, že sa 17. storočie pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín charakterizované stavovskými povstaniami uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, Trnava zaznamenáva dôležitú etapu vývoja. V roku 1635 tu kardinál Peter Pázmáň založil Trnavskú univerzitu,  spočiatku s dvoma fakultami – filozofickou a teologickou. Neskôr k nim pribudla právnická a lekárska, čo znamenalo, že Trnavská univerzita bola prvou úplnou univerzitou v Uhorsku. Vyučovacím jazykom bola latinčina. K univerzite patrila tlačiareň, knižnica, archív, astronomické observatórium, lekáreň, botanická záhrada i bohatá zbierka hudobnín.

Keď v roku 1777, na pokyn Márie Terézie  presťahovali univerzitu do Budína, Trnava stratila prioritu významného univerzitného sídla. O necelé polstoročie odišiel z Trnavy do Ostrihomu arcibiskup i kapitula.

Koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia sa v Trnave sústreďovali katolícki vzdelanci, reprezentanti prebúdzajúceho sa národného povedomia Slovákov. Na ich čele stál Anton Bernolák, ktorý tu kodifikoval prvý spisovný slovenský jazyk. Spolu s Jurajom Fándlym v roku 1792 založil Slovenské učené tovarišstvo, ktoré bolo hlásateľom osvietenských ideí. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý aj v čase národnostného útlaku, keď bola zatvorená Matica slovenská, pomáhal udržiavať národné povedomie Slovákov.

K opätovnému kultúrnemu rozmachu došlo postavením divadla trnavskými mešťanmi v roku 1831. Ďalší hospodársky rozvoj zaznamenalo mesto v druhej polovici 19. storočia. V roku 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, na trati Bratislava – Trnava. Na parný pohon ju prebudovali v roku 1872. Začalo sa s výstavbou veľkého cukrovaru, sladovne, zvonolejárne a Coburgových závodov.

V 19. storočí, ale najmä začiatkom 20. storočia sa mesto začalo rozrastať za hradby.

Z rozhodnutia pápeža Pavla VI. bola v roku 1977 v Trnave ustanovená prvá samostatná cirkevná provincia.

Niekoľko storočí formovaná bohatá história mesta zanechala významné stopy architektonického charakteru a množstvo kultúrnych pamiatok.

V záujme zachovania a záchrany stredovekého urbanistického a architektonického celku s mnohými pamiatkami bola Trnava v roku 1987 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Trnavu charakterizujú početné sakrálne pamiatky, komplex univerzitných budov a mestské opevnenie. Historickým jadrom je Trojičné námestie, na ktorom bolo v 16. storočí situované mestské trhovisko. Dominantou námestia je barokové Súsošie Najsvätejšej Trojice z roku 1695. Na západnom okraji námestia je pôsobivá empírová stavba Divadla Jána Palárika, ktoré je jedným zo šiestich kamenných divadiel v bývalom Uhorsku postavené v roku 1831. Súbor stavebných pamiatok dopĺňa renesančná mestská veža so slnečnými hodinami, postavená ako pozorovateľňa počas tureckého nebezpečenstva v roku 1574. Pôvodne stredoveká radnica je atypicky situovaná mimo námestia a tvorí ju komplex troch budov. Klasicistický štýl s barokovými prvkami  umocňuje jej elegantný vzhľad dôstojne reprezentujúci moc mesta. Dnes je sídlom primátora mesta.

Od roku 1996 po reforme štátnej správy sa Trnava stala krajským mestom. Trnava dnešných dní nadväzuje na bohaté kultúrne tradície. Pulzuje tu bohatý spoločenský, kultúrny a športový život. Je moderným mestom s dobre vyvinutou infraštruktúrou, spoločenským centrom i strediskom kultúry a vzdelanosti. Okrem Trnavskej univerzity a Univerzity sv. Cyrila a Metoda tu pôsobí i Materiálovotechnologická fakulta Vysokej školy technickej, Bratislava. Sídli tu stála divadelná scéna, múzeum i galéria.

Jedinečnú siluetu mesta vytvára historické centrum zahustené kostolmi. Zaujímavou architektonickou pamiatkou je gotický kostol sv. Heleny s prvkami románskeho štýlu a trojdielnou edikulou nad portálom. Kostol Najsvätejšej Trojice je postavený v neskorobarokovom slohu a vysvätený bol v roku 1729. Trojloďový gotický chrám Bazilika sv. Mikuláša bol postavený na najvyššom bode starého mesta, na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná zmienka o Trnave (1211). Je v ňom umiestnený obraz milostivej Panny Márie Trnavskej. Bazilika je Mariánskym pútnickým miestom Trnavskej Arcidiecézy. Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom bol postavený v polovici 13. storočia, kedy sa V Trnave usídlila rehoľa klarisiek. V súčasnosti tu sídli Západoslovenské múzeum. Jednoloďový Kostol sv. Jakuba (františkánsky) s kláštorným komplexom pochádza z roku 1363. Kostol sv. Jozefa  reprezentuje typ protestantských sieňových chrámov bez veže. Bohato zlatený hlavný oltár pochádza z roku 1731. Pod oltárom neskorobarokového Kostola sv. Anny sú v cínovej truhle uložené ostatky truhle uložené ostatky svätých košických mučeníkov. Mestské hradby - sú najrozsiahlejšou kultúrnou pamiatkou mesta Trnavy. Toto gotické opevnenie patrí medzi najstaršie stredoveké opevnenia slovenských miest z 13. storočia. Súčasťou tohto opevnenia je dodnes zachovaná západná brána - Bernolákova brána.

 
 

Naše tipy

1 2 3
Kalendár podujatí
január 2019
PO UT ST ŠT PI SO NE
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
Vyhľadať ubytovanie
Eur/os./noc