Do rozprávkového lesa (Na Slepý vrch)

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

Na Slepom vrchu sa kedysi nachádzalo jedno z najstarších keltských hradísk na Slovensku. Dnes už z neho ostal iba kopec, ktorý však ponúka pekný výhľad na Podunajskú nížinu s jej farebnými poľami a obcami.

Prístup

Na Slepý vrch, ktorý leží nad obcou Dolné Orešany, sa dostaneme pešo alebo na bicykli z rôznych smerov. Najkratšia trasa vedie z Dolných Orešian po žltej turistickej značke. Túru začneme z námestia alebo od sochy svätého Urbana, ktorá sa nachádza priamo nad Dolnými Orešanmi. Žltá značka a drevené tabuľky nás privedú do Orešianskeho sedla. Zo sedla pokračujeme smerom doprava širokou neznačenou zvážnicou. Keď prídeme na prvú križovatku ciest, držíme sa vľavo, až sa dostaneme ku stromu s drevenou tabuľkou s nápisom Slepý vrch. Tu odbočíme doľava a potom už ideme stále priamo až na vrchol. Na Slepý vrch možno prísť aj z Horných Orešian (modrá značka), Lošonca (zelená a neskôr modrá značka), Dolian (zelená a neskôr žltá značka) či od horárne Zabité (modrá značka). Do východiskových obcí sa dopravíme buď autom, alebo autobusom.

Na Slepý vrch vedie pešia trasa zázračným lesom, plným rozprávkových postáv, ktoré čakajú len na detské objavenie.



Na Slepý vrch

Zaparkujeme pri soche svätého Urbana stojacej pod pohorím Malých Karpát nad obcou Dolné Orešany. Najstaršia písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1235. Pôvod názvu obce zrejme vznikol od stromu orech, ktorý tu bol miestnym obyvateľstvom hojne pestovaný v záhradách, sadoch či vinohradoch. Neskôr k názvu pribudol aj orientačný prívlastok Dolné a k susednej Horné Orešany. Dolné Orešany sa od konca 14. storočia určitý čas nazývali aj Slovenské Orešany a Horné Orešany sa v 14. storočí uvádzali aj ako Nemecké Orešany. Obe boli známymi vinohradníckymi mestečkami s právom trhov a jarmokov a od 16. storočia sa tu usádzali aj habáni.

Najprv kráčame pešo po asfaltovej ceste, neskôr po spevnenej cez záhradkársku oblasť a napokon prejdeme na lesnú cestu. Hneď na začiatku lesa deti môžu objavovať rôzne skrýše. Kto napríklad nájde prvý domček ukrytý v kríkoch? Stúpajúca cesta pokračuje pekným lesom. Pokračujeme nerovným terénom, sú tu aj kamene či drievka, a pri menších deťoch dávame pozor, aby sa nezošuchli do jarku na okraji chodníka. Pochod lesom nám spestrí informácia o zdroji pitnej vody. V lese objavíme aj rôzne zvieratká vymodelované starými kusmi dreva – divého koňa, diviaka a dokonca aj medveďa, ktorý bol na prechádzke s palicou.

Keď prídeme do Orešianskeho sedla, chvíľu si oddýchneme a posilníme sa. Drevená tabuľa s nápisom Slepý vrch nás smeruje doprava. Čaká nás príjemná prechádzka širokou zvážnicou. Stále sa držíme vľavo a po chvíli sa nám naskytnú pekné výhľady do doliny či na hrebeň pohoria a v pozadí sa črtá Smolenický zámok. Na ďalšej križovatke ciest nás drevená šípka s nápisom Slepý vrch posiela doľava. Opäť sa môžeme potešiť výhľadmi a potom sa vnoríme do nízkeho lesa, kde príjemným turistickým chodníkom (akoby alejou), stúpame až na vrchol kopca. Tu nás víta informačná tabuľa, miesto na opekanie a posedenie. Naskytnú sa nám výhľady na Podunajskú nížinu a nad hlavami nám stojí vysoký „stožiar“ s meračom vetra, ktorý slúži na paraglajding. Na okolitých stromoch si všimneme upozornenie, že priestor je monitorovaný a chránený pred vykrádačmi archeologickej lokality. Nám ostáva iba si predstaviť, ako tu kedysi v opevnenom sídlisku žili ľudia svojím každodenným životom. Stáli tu napríklad kováčske dielne a fungovala aj tkáčska výroba. Po oddychu sa vrátime tou istou trasou späť k autu. Ako to už býva zvykom, cesta dolu ubieha rýchlejšie. V obci si môžeme ešte pozrieť úvodnú tabuľu náučného chodníka, ktorá nás oboznámi s históriou keltského osídlenia na Slovensku.



Viete, že...

  • Na Slepom vrchu stálo už v piatom storočí pred Kristom bohaté a významné keltské hradisko. Bolo vybudované v jednej z prvých vĺn keltských osadníkov, ktorí na naše územie prichádzali zo západu a zrejme sa dostali do kontaktu s pôvodnými obyvateľmi na našom území.
  • Hradisko patrilo k centrám keltskej kolonizácie stredného Podunajska a nepochybne bolo aj sídlom vládnucej zložky spoločnosti. Pre keltských remeselníkov boli zaujímavé ložiská železnej rudy na svahoch Slepého vrchu a na ďalších miestach v Malých Karpatoch.
  • Vrchol kopca s plochou asi 0,5 hektára bol uzavretý dvomi pásmi opevnení. Pod vrcholom môžeme registrovať dva valy tiahnuce sa v spodnej časti lúky. Práve tie sú pozostatkami drevno-zemného keltského opevnenia, ktoré sa pôvodne tiahlo okolo celého vrcholu kopca. Na vrchole valu zrejme bola drevená palisáda.
  • V severozápadnej časti hradiska, cez ktorú prechádza turistický chodník, pravdepodobne stáli pôvodné vstupné brány. Vnútorná plocha hradiska, tvorená najmä sídliskovými terasami, bola intenzívne obývaná. Svedčia o tom ešte aj dnes hojne sa vyskytujúce črepy z keltskej keramiky, roztrúsené na umelo upravených terasách okolo kopca, na ktorých pôvodne stáli obydlia. Z keramiky sa podarilo archeológom zrekonštruovať päť celých a viacero fragmentov nádob.
  • Popri vnútornom vale sa na viacerých miestach zistili pozostatky kováčskych dielní, v ktorých sa zhotovovali nástroje, kovové súčasti opaskov a zrejme aj zbrane a ďalšie výrobky. Dokladom vyspelého vtedajšieho umenia sú bronzové spony viažuce sa na keltskú mytológiu a zobrazujúce bájne bytosti.
  • Medzi zvieracími kosťami, ktoré sa tu našli, boli zastúpené najmä kosti tura domáceho, oviec, kôz či prasiat.
  • Pravlasťou Keltov bola územie dnešnej západnej Európy a v priebehu 5. storočia pred Kristom prišli aj na územie Dolného Rakúska, juhovýchodnej Moravy či západného Slovenska.



Užitočné informácie

  • Do Dolných Orešian sa dostaneme autobusom z Trnavy (napríklad linka č. 207419), z Bratislavy (linka č. 102425) a iných miest podľa cestovných poriadkov. Autobusová linka chodí pravidelne niekoľkokrát denne, niektoré spoje idú priamo, pri niektorých treba prestúpiť. Aktuálny cestovný poriadok nájdete na www.cp.sk.
  • Na mieste bývalého keltského hradiska je zákaz hľadania a zbierania archeologických nálezov, priestor je monitorovaný.


Zdroj textu: Kniha Výlety s deťmi – Trnava a okolie, Daniel Kollár a Viera Poláková od vydavateľstva Dajama.

Kontakt
Adresa: Slepý vrch
GPS:48.45821970000001, 17.4125844