Habánsky mlyn a habánsky dvor, Sobotište

Fotka od: Miroslav Beňák

V centre Myjavskej pahorkatiny s typickým kopaničiarskym osídlením sa nachádza obec Sobotište, ktorú možno označiť za Mekku habánov, po ktorých tu zostala dnes pamiatkovo chránená rezervácia ich špecifickej architektúry.


Habáni – alebo novokrstenci – boli odnožou protestantizmu, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách popri reformačným hnutiam v danej dobe. Boli o dosť radikálnejší, kritizovali aj samotného Luthera alebo Calvina. Boli označení za kacírov a v rodnej krajine prenasledovaní. Na našom území, ktoré bolo nábožensky slobodnejšie, našli útočisko. Na Záhorí si založili viacero sídiel a ich typických tzv. bratských dvorov dokonca vlastné dediny. V Sobotišti sa usídlili v roku 1546 a postupne tu zriadili jedno z ich najvýznamnejších centier. Viedli silno komunitný spôsob života, oddelený od samotných obcí. Snažili sa čo najviac priblížiť k prvokresťanskej spoločnosti v chudobe, ale ja vo vlastnom usporiadaní ich spoločnosti a hospodárstva. Žili na svojich „habánskych dvoroch“ kde si viedli vlastné hospodárstvo a venovali sa remeselnej výrobe – hlavne výrobe keramiky.


Habáni boli pre Sobotište aj napriek svojmu netypickému spôsobu života veľkým prínosom. Domácich, ktorí sa predtým venovali hlavne roľníctvu, pastierstvu a uhliarstvu, priučili remeslám, čo nakoniec viedlo v roku 1700 k založeniu spoločného cechu pre viac remesiel v celom panstve Branča. Vznikla tu aj vlnárska manufaktúra. Najstarším objektom habánskeho dvora v Sobotišti je mlyn – jediný svojho druhu u nás. Túto rozsiahlu trojpodlažnú budovu si postavili v roku 1739. Predná časť slúžila na bývanie, v zadnej časti je mlynica so zachovaním zariadením zo začiatku 20. storočia. Mlyn poháňala voda z náhonu cez vodné koleso osadené na chrbtovej strane budovy smerom do ulice.



Mlyn je typickým príkladom typickej habánskej architektúry. Tá je veľmi špecifická – v mnohých ohľadoch má odkazy na gotické staviteľstvo – hlavne v masívnych oporných pilieroch v nárožiach domov podopierajúcich vysoké domy. Tie mali častokrát až tri podlažia, preto múry z nepálenej tehly stavali veľmi mohutné a zakladali ich na kamenných základoch. Členenie domu vychádzalo z ich spôsobu života. Na prízemí mali spoločné priestory – kuchyňu s veľkým stolom a aj dielne. Na poschodí sa nachádzali izby pre jednotlivé manželské páry a rodiny. Podkrovie využívali ako sušiarne hotových keramických výrobkov a dokonca tu spala dospievajúca mládež. Tieto priestory na oboch podlažiach presvetľovali malé strešné vikiere. Ich stavby boli pokryté tzv. habánskou strechou – čo bola kvalitná krytina z tŕstia alebo slamy máčaná v riedkej hline.



Dominantou habánskeho dvora v Sobotišti je štíhla zvonička z 18. storočia. Nachádza sa tu aj malá kaplnka z roku 1837. Neďaleko stojí „kľúčarňa“ - habánska krčma. Je tu zachovaná aj posledná z habánskych stodôl, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou habánskych hospodárstiev. Nízke stodoly sa stavali z nepálených tehál na kamennej podmurovke. Na akési „komunitné“ hospodárenie v Sobotišti voľne nadviazal aj Samuel Jurkovič. V roku 1845 tu založil Gazdovský spolok ako prvé družstvo na európskom kontinente. Aj skrz jeho aktivity tu v 19. storočí bolo centrum kultúrneho života širokého okolia.


V spolupráci s Ing. arch. Miroslavom Beňákom .

Kontakt
Adresa: Sobotište
GPS:48.7317202, 17.4058986