Mauzóleum Kuffnerovcov, Sládkovičovo

Fotka od: Miroslav Beňák

Drobná monumentálna stavba pre večný odpočinok rodiny cukrovarníckeho priekopníka. V sládkovičovskom mestskom parku je ukryté a takmer zabudnuté mauzóleum rodiny, vďaka ktorej sa zo Sládkovičova stalo malé priemyselné mestečko a ktorá sa zaslúžila o jeho hospodársky a kultúrny rozvoj.


Monumentálne mauzóleum rodiny Kuffnerovcov navrhol významný slovenský architekt Michal Milan Harminc v neoklasicistickom štýle. Postavené bolo v roku 1926, dva roky po smrti baróna Karla Kuffnera. Situované je v anglickom parku medzi kaštieľom – niekdajším rodinným sídlom – a cukrovarom, ktorému Karl Kuffner zasvätil život.


Židovská rodina Kuffnerovcov pochádzala pôvodne z Břeclavy a venovali sa podnikaniu v oblasti cukrovarníctva. V roku 1867 založili spolu s bankárskou rodinou Guttmanovcov cukrovar v Diószegu – dnešnom Sládkovičove. V roku 1869 sa sem len 22 ročný Karl Kuffner presťahoval, aby tu viedol cukrovar a aj priľahlý hospodársky komplex. Významne sa zaslúžil o rozvoj celého cukrovarníckeho priemyslu. Viaceré metódy hospodárenia, patenty a vynálezy, ktoré sa vynašli na Diószégskom hospodárstve, neskôr prevzali aj iné cukrovary.


Diószeg, teda dnešné Sládkovičovo počas hospodárenia Kuffnerovcami prekvitalo. Okrem kaštieľa s anglickým parkom sa postavili ďalšie vily a pre administratívnych pracovníkov, ako ja radové domčeky pre zamestnancov a ubytovne pre sezónnych robotníkov. Vybudovali sa aj športoviská a kultúrne inštitúcie. O rôzne dobročinné aktivity a podporu ľudí a ich detí v okolitých dedinách sa zasa starala Karlova manželka - grófka Maria Francziska von und zu Firmian, neter salzburského arcibiskupa. Mimo iné založia v roku 1906 materskú školu, ktorá slúži svojmu účelu dodnes.


Rodinnú hrobku dali postaviť ich pozostalí. Pod kaplnkou sa nachádzalo podzemie hrobky, kde sa nachádzalo v hlbokých nikách 20 hrobových miest. Nakoniec tu však našli večný odpočinok len traja Kuffnerovci. Okrem baróna Karla Kuffnera a jeho manželky tu bola pochovaná aj barónka Cara Carolina von Haebler, prvá manželka jediného syna Kuffnerovcov, baróna Raola. Tá zomrela v roku 1932 na otravu krvi, údajne ju dostala od pokazeného zubu. Ďalší Kuffnerovci tu už pochovaní neboli. Raoul Kuffner sa v roku 1934 druhýkrát oženil so dlhoročnou priateľkou židovského pôvodu – umelkyňou Tamarou de Lempickou. Koncom 30. rokov vzhľadom na politickú situáciu v Európe manželia aj so svojimi deťmi emigrovali do USA. Zachránili sa na poslednú chvíľu. Raolove sesternice také šťastie však nemali - zomreli v koncentračnom tábore Auschwitz.


Mauzóleum okrem toho, že slúžilo ako hrobka, sa príležitostne využívalo aj ako kresťanská kaplnka, vybavená na slúženie omší. Barón Karl Kuffner, hoci bol pôvodom žid, kvôli manželstvu s Mariou konvertoval na kresťanstvo. Kuffnerovci patrili k tzv. novej šľachte, ktorá do šľachtického stavu bola povýšená za podnikateľské úspechy a rozmach krajiny. Svojim životným štýlom sa však snažila podobať na „starú“ šľachtu a rovnako ako dbali na rodinné sídla dbali aj na miesta svojho posledného odpočinku.



Paradoxne, v dvadsiatych rokoch bolo budovanie honosných hrobiek už ojedinelou záležitosťou. Aj u architekta Michala Milana Harminca bola hrobka ojedinelým typom stavby. Okrem tejto totiž robil už len jednu hrobku – v Pomazi pri Budapešti. Architekt pre rodinu Kuffnerovcov navrhol skutočne dôstojné miesto odpočinku v duchu komorne ladeného monumentalizmu s kvalitnými materiálmi – obkladu z ryolitu a medených prvkov dverných krídiel a krytiny strechy.


V spolupráci s Ing. arch. Miroslavom Beňákom.

Kontakt
Adresa: Sládkovičovo
GPS:48.202103, 17.6379821