Vinohradnícke búdy od Jurkoviča a Harminca, Skalica

Zdroj: Archív Trnavského samosprávneho kraja

Skalické vinohradníctvo sa doslova vrylo do okolitej krajiny. Už po ceste z Holíča do Skalice vidno pásy vinohradov, rozprestierajúcich sa vo svahoch juhovýchodne od mesta. Charakteristický ráz dopĺňajú kolónie malých vinohradníckych domčekov – tzv. búd, ktoré tesne pri Skalici tvoria doslova radovú zástavbu a smerom von sa rozvoľňujú.


Skalické vinohradnícke búdy slúžia ako hospodárske priestory, čiastočne aj obytné pre majiteľov vinohradov. Stavali sa v blízkosti vínnych pivníc, častokrát priamo nad nimi. Niektoré sú skutočné staré, mnohé existovali s určitosťou už v 18. storočí. Niektoré sú skutočné krásne – napríklad neskorobaroková „obecná“ búda, alebo „farská“ búda, ktoré patria medzi najstaršie. Vzhľad búd odzrkadľoval spoločenský status ich vlastníkov – či už to bolo mesto, cirkev, alebo zemania a sedliaci, či iba poddaní. V prvej polovici 20. sa začali objavovať nadstavby nad pivnicami s predsunutou pavlačou.



V tomto období na tradičné vinohradnícke búdy v Skalici nadviazal aj náš najznámejší architekt Dušan Samuel Jurkovič. V roku 1905 navrhol pre svojho priateľa lekára, publicistu a politika Dr. Pavla Blaha „Slovenskú búdu“, ktorá sa zakrátko – v roku 1906 aj zrealizovala. Pavel Blaho patril medzi národne uvedomelých aktivistov. Od roku 1898 vydával v Skalici časopis Hlas, okolo ktorého sa schádzala mladá slovenská inteligencia. Patril medzi veľkých obdivovateľov Jurkovičovej tvorby, obzvlášť jeho poňatia „národného“ architektonického štýlu. Zároveň bol označovaný za „apoštola československej vzájomnosti“, čo sa prejavovalo aj v koncepcii jeho vinohradníckej búdy. Mala byť miesto priateľských posedení a stretnutí Čechov a Slovákov, čo sa aj udialo. Búda sa stala činorodým miestom, kde sa v lete poskytovalo jedlo a víno zo skalických vinohradov a na záhradnej terase hrávala hudba. Stretávali sa tu českí a slovenskí novinári, umelci a aj politici. Istú dobu v nej pracovali aj Jurkovičove sestry.



V roku 1946 v tesnej blízkosti Jurkovičovej búdy vznikla ďalšia – rovnako pomenovaná – „Slovenská búda“. Túto pre zmenu navrhoval iný významný architekt – Michal Milan Harminc. Búda je koncipovaná ako dvojpodlažný dvojdom s dvojicou portálov do pivníc, na ktorých zaujme ľudové tvaroslovie a farebná ornamentálna výmaľba.



Malebné siluety búd a vinohradov dopĺňajú drobné sakrálne stavby zasvätené patrónovi vinohradníctva – Sv. Urbanovi. Vinohradníci tu mali podľa neho dokonca pomenovaný vlastný remeselný cech – Bratstvo svätého Urbana a dodnes tu pôsobí vinársky spolok Sv. Urbana. Spolok sídli v búde, ktorá patrila umelcovi Jankovi Blahovi. Búdy sú úzko previazané so životmi viacerých aj ďalších skalických osobností. V jednej koncom 50. rokov 20. storočia našiel útočište generál Drnec, súdený v neslávnom procese s generálom Svobodom. K ďalšej sa viaže legenda, že by v jej pivnici mala ústiť tajná chodba z františkánskeho kláštora.



Búdy bývajú pravidelne otvorené na Deň otvorených búd v rámci miestnej vínnej cesty.


V spolupráci s Ing. arch. Miroslavom Beňákom.

Kontakt
Adresa: Skalica
GPS:48.8448118, 17.2250302