Zámoček na Výtokoch, Chtelnica

Lesy Malých Karpát ukrývajú viaceré miesta, ktoré ešte stále dýchajú históriou a vracajú nás do čias našej šľachty. V malokarpatských lesoch dodnes stojí množstvo starých domov, ktoré patrili Pálffyovcom. Väčšina z nich sú starého horárne a hájovne, súvisiace s hospodárskym užívaním a starostlivosťou o panské lesy v ich vlastníctve. Nájdu sa však aj drobnejšie zámočky, v ktorých Pálffyovci prebývali počas návštev lesa a počas poľovačiek vo vlastných revíroch.


Takým je aj Výtok - ich menší lovecký zámoček, postavený v prvej polovici 19. storočia v Chtelnickej doline. Stavitelia na ňom použili masívne kamenné múry, kombinované s drsnou omietkou. Vzhľadom pripomína nemeckú horskú architektúru a poľovnícke domy, čo bolo typické pre viaceré stavby tohto šľachtického rodu v horách Malých Karpát.


Svoje meno Výtok - alebo hovorovo „Vítek“ - získal podľa jedného z krasových prameňov Dobrovodského krasu, ktorý vyteká v blízkosti zámočku. Voda je zachytená do malej nádrže. V polovici 20. storočia pri ňom vybudovali rekreačné stredisko a viaceré chaty, určené na rekreáciu zamestnancov Slovnaftu. Na tieto účely bol adaptovaný aj zámoček Pálffyovcov. Chata sa stala aj z blízkej koniarne za zámočkom.


Na zámočku dodnes možno obdivovať množstvo detailov. Krásne sú mreže na oknách. Na masívnej kamennej stene je v mieste okna osadený reliéf od umelca Štefana Belohradského, architekta a sochára – žiaka známeho Fraňa Štefunka. Belohradský je autorom viacerých sôch v Banskej Bystrici, alebo aj pamätníka Jozefa Gregora Tajovského v Tajove. Reliéf muža a ženy na zámočku vo Výtokoch vytvoril okolo roku 1965.

V spolupráci s Ing. arch. Miroslavom Beňákom.